Medzi ľuďmi sú zaprisahaní zástancovia toho, že medzi konvenčnými a biopotravinami nie je žiadny rozdiel. Na túto tému už desaťročia prebiehajú rôzne štúdie, ktoré by mali potvrdiť alebo vyvrátiť, či sú bio poľnohospodárske výrobky lepšie a v čom. Ani tie zatiaľ nedávajú úplne jasnú odpoveď, ale niektoré naznačujú, že rozdiely v ich vlastnostiach skutočne existujú.
Metaanalýza z roku 2012 síce uvádza, že biopotraviny nemajú výrazne vyšší obsah živín ako konvenčné potraviny, iná metaanalýza z roku 2014 zistila, že biopotraviny obsahujú v priemere o 18–69 % viac antioxidantov ako konvenčné potraviny. A to by mohlo mať pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Podľa Léona Guéguena, riaditeľa výskumu vo francúzskom Národnom inštitúte pre agronomický výskum a čestného člena Francúzskej poľnohospodárskej akadémie, sú niektoré druhy organickej zeleniny tiež bohatšie na horčík.
Niektoré novšie štúdie uvádzajú, že bio ovocie a zelenina sú bohatšie aj na vitamín C a niektoré antioxidanty – strážcov buniek. Rastliny z ekologického poľnohospodárstva majú v skutočnosti väčšiu potrebu chrániť sa pred teplom, chladom, chorobami a hmyzom ako „pesticídne“ rastliny, ktoré vďaka použitým vstupom nemajú potrebu produkovať tieto ochranné látky. Naopak, ekologicky pestovaná rastlina si ich vyrába sama a využíva ich na svoju ochranu.
Asociácia Generation Futures, ktoré sa venuje ochrane budúcich generácií pred pesticídmi a inými chemikáliami, zverejnilo výskum, v ktorom sa okrem iného uvádza, že priemerný človek denne prijíma až 128 rezíduí v konvenčných potravinách vrátane 36 rôznych pesticídov. Ekologické poľnohospodárstvo využíva len prírodné prostriedky, a preto vylučuje používanie pesticídov, GMO, ionizácie, chemických prísad a človekom vytvorené lieky. Stručne povedané, ak konzumujete produkty ekologického poľnohospodárstva, neriskujete, že prídete do kontaktu s potenciálne nebezpečnými toxickými látkami.
Normy zvyčajne určujú maximálne prípustné limity pesticídov, s ktorými sa dospelý organizmus môže relatívne vyrovnať. Našťastie sa ukazuje, že v dnešných potravinách je menej pesticídov, ako tieto limity stanovujú. Na druhej strane musíme mať stále na pamäti, že čím viac rôznych druhov zeleniny alebo iných poľnohospodárskych produktov za deň zjeme, tým viac prijímame nielen vitamínov a dobrých živín, ale aj pesticídov.
Deti a dojčatá, ktoré ešte nemajú vyvinutý detoxikačný systém, nie sú schopné čeliť týmto látkam tak dobre ako dospelí. Okrem toho vzhľadom na svoju telesnú hmotnosť konzumujú viac potravy ako dospelí, takže by ich prijali viac. Preto na nich myslia české normy, ktoré stanovujú, že výrobky určené pre malé deti a dojčatá môžu obsahovať maximálne 10 µg/kg rezíduí pesticídov. Ale povedzte mi, chceli by ste svojim deťom podávať takúto stravu? Ekologicky zmýšľajúci pestovatelia preto tieto látky vôbec nepoužívajú.
Pokiaľ ide o chuť, závisí skôr od odrody a podmienok, v ktorých sa poľnohospodársky produkt vyrába. V tejto súvislosti je však dobré vedieť, že v ekologickom poľnohospodárstve sa často využívajú pôvodné odrody, čo nám dáva možnosť znovuobjaviť staršie, takmer zabudnuté odrody ovocia a zeleniny.
Nakoniec je dôležité zvážiť aj dôsledky používania pesticídov, hnojív a antibiotík v konvenčnom poľnohospodárstve. Biopotraviny sa pestujú bez umelo vyrobených chemikálií, čo môže znížiť zaťaženie životného prostredia a potenciálne aj ľudského zdravia pesticídmi. Ekologické poľnohospodárstvo vychádza okrem iného zo zodpovednosti voči planéte, ktorú sa snaží chrániť a zachovať jej zdroje a druhovú rozmanitosť. Ekologické poľnohospodárstvo, ktoré rešpektuje prírodné zákony, vonkajší chov zvierat a ich prirodzenú potravu, je toho zárukou.