_(1).png){kind=logo}
Podávanie probiotík sa považuje za modernú podporu zdravej črevnej mikroflóry. Niektorí výrobcovia ich pridávajú priamo do umelej dojčenskej výživy, napriek tomu, že ide o živé baktérie, je potrebné sa k nim náležite správať. Vplyv na ich funkciu má už samotný výrobný proces a skladovanie, ale najväčšie úskalie predstavuje samotná príprava mlieka. Kedy je teda lepšie siahnuť po probiotických kvapkách?
Probiotiká sú živé baktérie, ktoré zlepšujú rovnováhu črevnej mikroflóry, majú vplyv na funkciu bariéry sliznice čreva a následne aj na imunitu. Považujú sa za predovšetkým baktérie mliečneho kvasenia – bifidobaktérie a laktobacily. Pričom prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravín, ktoré podporujú rast alebo aktivitu črevnej mikrobioty (predtým označované ako mikroflóry), a zlepšujú tak zdravotný stav. Prebiotiká sú teda potravou pre probiotiká.
Baktérie, ktoré žijú v našich črevách, sa delia na dve skupiny: prospešné a potenciálne škodlivé. Tie prospešné (probiotiká) nám pomáhajú tým, že v našich črevách:
✓ vylučujú látky, ktoré potenciálne škodlivé baktérie potláčajú;
✓ majú schopnosť priľnúť k črevnej sliznici a zablokujú tak miesta, kam by mohli prilipnúť potenciálne škodlivé baktérie;
✓ odoberajú živiny potenciálne škodlivým baktériám.
Všetky tieto procesy bránia choroboplodným procesom, zlepšujú vstrebávanie živín, podporujú trávenie, vývoj a fungovanie imunitného systému.
Detský organizmus sa do kontaktu s baktériami dostáva hneď po pôrode. V prípade prirodzeného pôrodu sa jedná o baktérie mliečneho kvasenia vaginálnej flóry. Pokiaľ mamička dieťa dojčí, jeho črevo sa bifidobaktériami a laktobacilami rýchlo osídli, čo sa stane vďaka prebiotickým oligosacharidom (prebiotiká) obsiahnutým v materskom mlieku. Tie sú potom „potravou“ pre zdraviu prospešné probiotiká.
Deti, ktoré mamičky dojčiť nemôžu, používajú umelú dojčenskú výživu. Do tej sa niektorí výrobcovia snažia pridávať probiotické baktérie a prebiotiká, prípadne ich zmesi. Aby mohli pôsobiť, ako majú, musia byť odolné voči kyslému prostrediu čreva a musia byť schopné prežiť v tráviacom trakte. Avšak nielen to, musí prežiť aj výrobu mlieka a jeho skladovanie.
Ukazuje sa, že všetky vyššie zmienené procesy už dnes dokážu výrobcovia dojčenských mliek viac-menej zvládnuť, a problém nie je ani životaschopnosť pridaných probiotík pri skladovaní doma. Štúdie ukázali, že ich úbytok počas skladovania sa významne nezmenil ako v uzavretom, tak v otvorenom mlieku. Samozrejme pri dodržaní odporúčanej exspirácie. Ich najväčší zabijak sa skrýva inde.
Kľúčovým faktorom účinnosti probiotík v umelej dojčenskej výžive je jej príprava. Práve tu mamičky nevedomky najčastejšie chybujú. Pre to, aby tieto dobré baktérie prípravu mlieka prežili, je dôležitý správny postup aj teplota vody, z ktorej sa mlieko pripravuje. Ideálna teplota vody je pre probiotiká 37 °C. Výrobcovia sú si tejto skutočnosti vedomí a v návodoch na prípravu odporúčajú vodu prevariť, ochladiť na 40 °C a až potom prisypať prášok. Avšak Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v jej Pokynoch pre bezpečnú prípravu, skladovanie a manipuláciu s práškovou dojčenskou výživou nabáda, aby sa prášok zmiešal s vodou s minimálnou teplotou 70 °C, čo minimalizuje prípadné riziká možných infekcií spôsobených potenciálne patogénnymi baktériami, ktoré by sa mohli nachádzať v dojčenskej výžive. Lenže voda teplejšia ako 40 °C probiotické baktérie zabíja. K zníženiu množstva probiotík dochádza aj v prípade, že mamička teplotu vody zle odhadne, napríklad pretože je neskúsená, je v strese alebo skrátka nedodrží návod na prípravu daný výrobcom. To sa môže veľmi ľahko stať a nie je to nič výnimočné.
Štúdie ukazujú, že podávanie probiotík môže mať pozitívny vplyv na zdravie detí. Na udržanie množstva životaschopných kmeňov baktérií je ale veľmi podstatné dodržanie odporúčanej teploty vody na prípravu dojčenskej výživy, pretože bifidobaktérie a laktobacily sú na vyššiu teplotu vody veľmi citlivé. Je teda otázkou, či nie je výhodnejšie podávať probiotické baktérie orálne, napríklad v podobe kvapiek.
Viete, že…
najčastejšie používanými probiotickými baktériami v dojčenskej výžive sú Bifidobacterium lactis, Bifidobacterium breve, Limosilactobacillus reuteri alebo Lactobacillus fermentum?
Zdroje:
1. Lee YK., Salminen S. Handbook of probiotics and prebiotics. John Wiley & Sons, Inc., Publication 2009.
2. Franco-Robles E., Ramírez-Emiliano J., Blumenberg M. Prebiotics and Probiotics – Potential Benefit in Nutrition and Health. IntechOpen 2020; ISBN 978-1-78985-922-5, DOI: 10.5772/intechopen 73714.
3. Sung V, D’Amico F, Cabana MD, et al. Lactobacillus reuteri to Treat Infant Colic: A Meta-analysis. Pediatrics. 2018;141(1): e20171811.
4. Braegger Ch et al. Supplementation of Infant Formula With Probiotics and/or Prebiotics: A Systematic Review and Comment by the ESPGHAN Committee on Nutrition. JPGN 2011;52: 238–250.
5. Thomas DW, Greer FR. Probiotics and Prebiotics in Pediatrics. Pediatrics. 2010; 126(6):1217-1231.
6. https://gastroped.cz/_files/200000162-990f49b01c/stanovisko-k-probiotikum-2014.pdf.
7. Horáčková Š., Švíráková E. Probiotické mikroorganismy v mlékárenském průmyslu. Mlékařské listy. 2009;113(114):12–14.
8. Liptáková D., Hornická M., Valík Ľubomír. Dojčenské mlieka fortifikované probiotikami. Farm Obzor – LXXXIV - 2015; (11-12):241-245. ISSN 0014-8172.
9. Al-Otaibi HS et al. Investigation of the Growth Ability of Probiotic (Lactobacillus and Bifidobacterium) in Infant´s Milk under Different Environmental Conditions. Biomed. & Pharmacol. J. 2016; 9(2):451-462.
10. WHO. Safe preparation, storage and handling of powdered infant formula : guidelines. World Health Organization 2007. ISBN 978-9-4-159541-4.
11. Collier R. Squabble over risks of probiotic infant formula. CMAJ 2009;181(3-4): E46-E47.
12. Měření ČZU, 2021, nepublikovaná data.
RNDr. Pavel Ježek