Chuť vnímame prostredníctvom chuťových receptorov, čo sú také malé prijímače, ktoré náš mozog informujú o tom, čo ako chutí. Najviac nám o chuti jedla a nápojov hovorí jazyk, kde je umiestnených týchto receptorov – chuťových pohárikov najviac, chuť vnímame aj celými ústami. Dospelí ich majú dva až osem tisíc, a keď si náhodou spália ústa, nie je nič stratené, pretože chuťové poháriky fungujú 10–14 dní, potom zaniknú a na ich mieste vzniknú nové. A keď sa o deťoch povie, že majú maškrtný jazýček, niečo na tom rozhodne je, pretože deti majú chuťových pohárikov viac ako dospelí, takže teoreticky môžu rozoznať chute lepšie.

Pre každú zo základných 4 chutí (sladká, slaná, kyslá a horká) máme iný druh chuťových pohárikov, ktoré nie sú rozložené po celom jazyku rovnomerne, takže medzi jednotlivými chuťami neexistujú ostré hranice. Japonci dokonca prišli s piatou chuťou umami, ktorá pomáha charakterizovať chute mäsitých jedál a jedál z rýb a vajec. Celkové vnímanie chutí ešte dopĺňajú korenisté podnety, ktoré vyvolávajú pôžitok z jedla tým, že sú štipľavé a môžu vyvolávať až miernu bolesť.

Samotný mechanizmus vnímania chutí nie je jednoduchý. Chemické a aromatické látky v potrave sa rozpustia v slinách, s ktorými sa dostanú až k chuťovým pohárikom, ktoré stimulujú. A tie potom vyšlú informácie o chuti do mozgu. Zaujímavé je, že chuť je úzko prepojená s čuchom, takže keď niečo vložíme do úst, čuchové receptory „prebudia“ aj chuťové receptory, a tie vyšlú signál do mozgu. Uvedomujete si, ako všetko chutí rovnako, keď máte nádchu? Je to preto, že mozog nedostane dostatočný signál z nosa.

Chuť je regulovaná dvoma časťami mozgu: kmeňom a mozgovou kôrou. V ideálnom prípade by chuť mala byť do jedla zakomponovaná spolu s pocitom hladu, aby mal človek zaistený optimálny príjem stravy. Práve tento mechanizmus dokáže zaistiť deťom dostatočné množstvo výživy pre ich vývoj a rast. U dospelých potom pomáha udržovať ideálnu telesnú hmotnosť.

Prvé chuťové bunky u detí vznikajú už v 8. týždni po počatí, a pretože sú s mamou v úzkom spojení, vytvárajú si vzťah aj k chutiam z jedla, ktoré jedia mamičky. Keď sa potom dieťa narodí, okamžite využíva už zhruba 4500 chuťových buniek a už v prvom mesiaci dokáže rozoznávať chute a reagovať na nich grimasami. Najviac vníma sladkú chuť, a preto, keď je materské mlieko sladké, cíti sa bezpečne a rado ho pije. Príroda tak zariadila, že dostane všetko dôležité, čo materské mlieko obsahuje.

Aj keď má novorodenec chuťových buniek pomerne veľa, nie sú také citlivé ako u dospelých. Čerstvo narodené bábätká ale rozhodne nemajú rady kyslú chuť, na ktorú môžu reagovať aj plačom, a napríklad slanú chuť začnú rozpoznávať až okolo 4. mesiaca, kedy sa v ich chuťových pohárikoch začnú objavovať proteíny (bielkoviny) citlivé na sodík.

Miesto sladkostí ovocia

Na jazyku najsilnejšie vnímame sladkú chuť, a ako sme už spomínali, novorodenci ju dobre poznajú z materského mlieka. Sladká chuť je však spojená s cukrami, ktoré síce deťom dodávajú potrebnú energiu, ale ich množstvo musíme strážiť, aby sme im nezarobili na detskú obezitu. Výbornou náhradou za sladkosti je preto už od 4. mesiaca ovocie, ktoré navyše obsahuje vlákninu a množstvo vitamínov. Vhodné je aj vo forme kvalitných neprisladzovaných ovocných príkrmov. Ideálne je ponúknuť dieťaťu 100 g ovocia denne, rozdeleného do dvoch menších porcií.

MUDr. Monika Michňová
Instagram @detska_doktorka